čistý pacifizmus

Čím začať? V prvom rade tým, že nemám odvahu písať pod svojím vlastným menom. Vlastne tu nejde o odvahu, ale o to, že byť anonymnou by sa mi celkom hodilo. Nielen vo vitruále, samozrejme :)

Som študujúca osôbka, ak sa všetko podarí-posledný rok. mám svoje sny a ciele, ale akosi sa mi za nimi nechce predupávať, lakťovať, kopať, drápať, pľuť a snažím sa ich dosiahnuť pomaličky, potichúčky. Občas sa to dá nazvať, že plyniem. "Zaspala na vavrínoch" - aj toto o mne počuť. No a tak.

O vonkajšku pomenej, myslím, že to ani nikoho nezaujíma (ak samozrejme niekoho zaujíma táto nanútene suchá forma opisu). Vlasy nesú farbu Slnkiečka, počas matiky som si však našla aj tri ryšavé. :) Oči vraj šedé, niečo to má určite do činenia s modrou a zelenou. No a som drobátko. Aspoň teda v poslednej dobe sa tak cítim. Predvčerom v nemenovanom obchodnom dome vo fast foode, keď som stála v rade som sa otočila, mierne vykročila dopredu a čelom tak mierne ťukla do hrude jedneho chlapíka. :D Bol to naozaj extrém, ale nikdy vživote som sa necítila byť tak malou ako vtedy. A prakticky odvtedy. Ten týpek sa len usmial a ja stála ako najväčší puk na svete.  V škole som na chodbe stretla novú žiačku, odo mňa mladšiu o 2 roky, no zhruba aj o dve hlavy vyššiu. Zízam. 8-O

Ejha, asi som sa zasekla. No words to say. Stačí na predstavu? :) A aký ste Vy, hm?